V sobotu 28. septembra 2002 sa konalo v Podkoniciach Finále Slovenského pohára v zjazde na horských bicykloch. Boli to už tretie preteky organizované v Podkoniciach.
 |
Takýto bol plagát na DH Podkonice 2002 |
Počasie bolo na hrane, pretože celý týždeň predtým pršalo. V piatok sa však matka Príroda trošku umúdrila a v sobotu vďaka vetríku a sem-tam vykúkajúcemu slnku trať postupne vyschla. Teplota bola do 15 stupňov, takže diváci si zrejme museli občas pomôcť rumom, aby sa zohriali.
Základom každého zjazdu je trať, ktorá v Podkoniciach merala 2210 metrov a mala prevýšenie 399 metrov. Na štarte bola už tradičná (4 metre vysoká) štartová rampa, ktorú stavali (ako každý rok) Roman K., Dušan K. a Tomáš K. (tu je fotka tých, ktorí najviac makali na trati).
Trať prešla od roku 2000 niekoľkými zmenami v druhej štvrtine – stručne sa dajú popísať ako zrýchlenie a otvorenie priestoru. Bol to návrat do starých čias (okolo roku 1996), keď sme sa tam ešte preháňali na pevných bikoch. Táto časť trate bola teda tá pravá “podkonická klasika”. Ešte pribudli dva nové jumpy – “Low-Flyer” a umelý “Heli-Porter” (tento honosný názov mu prischol až po pretekoch – pochopíte po prečítaní celého článku), ktoré sa páčili aj divákom (čomu som veľmi rád).
Toto sú tri zábery z Low-Flyera – Milan Kozár, Vlastimyl Hynčica a Štefan Čeman
Na skôr menovanom sa skákalo 10m a na druhom cez 15m. A aby som nezabudol – nemohla, samozrejme, chýbať “Gumopuška” – tretí skok v poradí (charakteristický znak Podkonickej trate – pozrite si fotku z roku 2000). Takže aj tam bola možnosť vidieť, ako je kto na tom s technikou. Na moje príjemné prekvapenie ho tento rok skákalo viac ľudí ako predvlani.
A aké boli na trati rýchlosti? Maximálky do 70km/h – bola naozaj radosť počúvať svišťanie vetra v prilbe… Konkrétne napr. priemerná rýchlosť nášho najrýchlejšieho Filipa Polca bola 43,5km/h, čo je naozaj COOL! Takže celé preteky sa doslova niesli v znamení motta klubu Downhill Podkonice:Nejazdíme rýchlo, to len lietame nízko.
Jediné, čo ma trošku sklamalo bol počet pretekárov, ktorý bol najbiednejší v celej krátkej histórii DH Podkonice - 48 ridazz!!! Prečo? Nuž, nad tým sa asi treba naozaj hlboko zamyslieť (a hlavne na vyšších postoch ako sme my, bedač!)…
Ukľudnilo ma iba to, že už v Martine bolo len okolo 50 pretekárov (a tam je tiež jedna totálne parádna trať) a Finále Českého pohára pred týždňom tiež zaznamenalo historicky najnižšiu účasť.
Neviem, či je to spôsobené nepriaznivou finančnou situáciou obyvateľstva, zlým počasím, či neskorým termínom, ale v každom prípade si myslím, že reklame Slovenského pohára (a konkrétne aj DH Podkonice) neprospelo zrušenie pretekov v Bratislave (ktoré sa mali konať 2 týždne pred “Podkonicami”).
Ale poďme k veci: čo sa týka samotného dňa pretekov, od 08:00 boli voľné tréningy a od 10:30 jedna povinná tréningová jazda. O 13-ej sa začala prvá finálová jazda, v ktorej sa štartovalo podľa priebežného poradia v Slovenskom pohári. Ako sa dalo čakať, Mužov vyhral Filip Polc (dosiahol najrýchlejší čas dňa – 3min1sec), druhý bol Vlasta Hynčica (víťaz DH Podkonice 2000) a tretí Milan Kozár. Juniori sa niesli v znamení Filipa Matuša, Veteránom to ukázal Milan Suchomel a Ženám Katarína Šišková.
 Filip Polc to “dáva” priamo stredom cez “Skaly” |
 a Filip Matuš po odraze na Low-Flyeri |
Druhá jazda nasledovala o 15-ej. Chlapi v krčme sa stavili (o tisícky), či sa pôjde pod tri minúty. Nuž, na štarte sme o tom vedeli, takže sme im chceli druhú jazdu urobiť radosť. Bohužiaľ Filip Polc dostal defekt, Filip Čillík išiel exhibične pre divákov, Vlastovi Hynčicovi (ktorý išiel na 6 stotín rovnaký čas) a Milanovi Kozárovi sa to nepodarilo a ja (Štefan Čeman) som dostal defekt v prvej jazde, takže som v druhej nechcel zariskovať totálne “nedojdenie”.
|
Katarína Šišková na úplne novom “hot seate” – na podkonickom pracovnom vozítku – “rikši” |
 |
Na časoch pretekárov v tejto jazde a “kvalitnej” atmosfére na štarte sa inak odrazil aj druhý prílet záchranárskej helikoptéry (ako prvý sa hneď vo voľnom tréningu “zrakvil” reprezentačný tréner Tomáš Vrbovský, ktorý “hodil tigra” cez cestu a v druhej finálovej jazde sa museli pozastaviť preteky, keď sa aktuálnemu juniorskému Majstrovi Slovenska Tomášovi Náčinovi zlomila vidla – zaujímavosťou je, že obidvom sa stali úrazy na tom istom úseku – nad stredným skokom – odtiaľ je, prosím pekne, jeho “úradný” popretekový názov!).
 Pozrite sa, čo sa dá spraviť s Junior T-čkom |
 a ako by nemusel vyzerať odvoz z pretekov |
(V pondelok sme boli obidvom Tomášom zaniesť do nemocnice banány na posilnenie a mladšiemu aj pohár za 2. miesto v celkovom umiestnení SP v Junioroch. Obaja boli na jednej izbe (dokonca s Podkoničanom “Charliem” po autonehode – bývalým zjazdárom na lyžiach…). Na fotke sa síce tvária veselo, ale nikomu by som takéto zranenia neprial (hovorím z vlastnej, pomerne tvrdej praxe… A… ani v tom vrtulníku sa bohvieako nevozí…).
 |
Vrba má zlomené ľavé stehno a pravé zápästie a Náčin stavec na chrbtici. Som rád, že sa už usmievajú a že sa im nič vážnejšie nestalo. Prajem im skoré uzdravenie a keď pôjdete okolo, tak ich choďte do špitála (Roosevelt, BB) pozrieť (ak Vás k nim pustia – nás veľmi nechceli!). |
Ale poďme konečne k výsledkom Finále SP (pre informáciu: počíta sa čas lepšej finálovej jazdy):
ŽENY: nebolo opäť o čom váhať – “Chuligán” Kata Šišková dala (ako vždy) druhej 20 sekúnd a bola prvá. Druhá skončila (tiež ako vždy) Helena “Dvojvlna” Bošková a tretia Barbara Zajacová.
JUNIORI: žiadne prekvapenie – vyhral český reprezentant Filip Matuš (podľa času by bol medzi mužmi piaty), druhý bol Matěj Charvát a tretí Pavel Čep. Inak, fakt sranda, že na SP boli prví traja juniori Česi!
VETERÁNI: 1. Milan Suchomel, 2. Pavel Kubíček, 3. Andrej Maron.
A nakoniec MUŽI – hlavná kategória: 1. Filip Polc, 2. Vlastimyl Hynčica, 3. Štefan Čeman, 4. Milan Kozár, 5. Filip Čillík (kliknite si na Výsledky >>> všetkých kategórií).
Ako teda už vieme, na “bedne” vystúpila klasická zostava.
Chcem upozorniť na jednu zaujímavosť, čo sa týka cien: Kate Šiškovej sme miesto porcelánového “vtáčika” v kytici (rok 2000 - pozri fotku) dali niečo, čomu sa jej frajer určite poteší, keď sa mu doma vyzlečie. Pekné dhp tangáčiky!!! Ideme toho asi narobiť viac, lebo je to strašné mäso – posúďte sami podľa fotky.
 Pristanú jej? |
Záber tesne pred veľkým “fŕkaním” šampusov – Muži |
|
Direktor pretekov Štefan Čeman starší odovzdáva ceny Juniorom (v tričku dhp!) |
 |
Na Finále Slovenského pohára sa nevyhlasovali len výsledky preteku v Podkoniciach, ale ajcelkové výsledky Slovenského pohára za tento rok. Väčšine pretekárov síce v Podkoniciach išlo hlavne o Finále, ale celkovo to v Slovenskom pohári nakoniec skončilo takto: Muži – 1. Kozár, 2. Čillík, 3. Čeman, Ženy – 1. Šišková, 2. Bošková, 3. Matušová, Juniori – 1. Matuš, 2. Náčin, 3. Galbička, Veteráni – 1. Kubíček, 2. Suchomel, 3. Babič.
|
Toto sú najrýchlejší Muži celkove v SP za rok 2002 |
 |
Namiesto fotky Juniorov dám len fotku jedného juniora, ako mu dávam cenu za druhé miesto v SP (dobre, že odjazdil aspoň čas z prvého kola, no nie?
 |
Tomáš, lieč sa! |
Ale keďže výsledkami väčšinou nič nekončí, ba práve naopak, tak večer sa (miesto open-air party – bola zima…) konala v Kultúrnom dome v Podkoniciach dhp disco party. Myslím, že pretekárom počet “čučoriedok” stačil 
a cítili sa dostatočne uvoľnene. Bolo to vidno aj na dlážke, ktorú sme boli druhý deň so sestrou umývať… Nabudúce to, milí frajeri, prídete riadiť Vy! Nejdem ďalej rozvádzať, kto sa ako nevedel zmestiť do dverí a čo robil…
Hitom diskotéky (a celého dňa) bola hymna DH Podkonice 2002 od Orbitvehicle crew – We just fly low. Keďže na diskotéke hrala iba 2x, tak si ju môžete stiahnuť tu (a teraz! Pozn. je to veľké 5MB) – z internetu (spieva sa tam “Downhill Podkonice” a “We don´t ride fast, we just fly low” – motto klubu po englishsky). Chcem sa za ňu poďakovať chlapom z vydavateľstva Orbitvehicle music. Tuším, že doteraz žiadne preteky nemali ešte vlastnú hymnu… A ďakujem aj za gabberový set Sebastianovi Gravellovi – veru, vyskákali sme sa do chuti!
Na “di-aj-es-si-ou” sme sa chceli s Čilom (Filip Čillík) odfotiť, ale (Čilova frajerka) Kačena bola príliš pomalá, alebo bol “Funky P” príliš rýchly, takže nám ukázal svoju jemnučkú dlaň (pre faninky – takto vyzerá Filipova Polcova rúčka… Číslo si môžete pýtať mailom na …)
|
|
Zhrnutie? Diváci, pretekári a aj sponzori boli spokojní. A o to išlo. A vy, ktorí ste neprišli? Môžete ľutovať!!! Tak.
Pred úplným záverom chcem ešte poďakovať tým, ktorí pri organizovaní týchto pretekov pomáhali. Moja vďaka patrí kamošom (Roman K., Dušan K., Tomáš K., Peter P.). Ďalej ďakujem pretekárom, ktorí prišli a ošperkovali tieto preteky svojou účasťou – Filip Polc, Vlasta Hynčica, Milan Kozár, Filip Čillík, Filip Matuš a (aj keď nejazdil, ale pozrieť prišiel) Ľuboš Pecho – bude (už je) mi za nimi smutno (keďže ja som svoju aktívnu pretekársku činnosť oficiálne skončil na týchto pretekoch…), sú to veľkí draci a človek si ich nemohol neobľúbiť. Ešte ďakujem susedke tetke Jozefe za bombové pampúchy…
Komu ale najviac ďakujem, je celá moja rodina, a hlavne ocko, pretože si so mnou tieto preteky najviac oddrel a odnerváčil a bol ochotný vziať na seba neľahkú úlohu riaditeľa.
Možno budete na záver čakať nejakú vzletnú vetu, napríklad že: “Tešíme sa na Vás opäť na budúci rok.”. Lenže žiadne preteky sa v roku 2003 v Podkoniciach neudejú… Nebuďte však smutní! Ak všetko pôjde tak, ako má, tak sa možno uvidíme v 2004. Nechajte sa prekvapiť. Ak sa Vám však bude cnieť alebo budete zvedaví, čo aktuálne sa deje, tak je vždy najjednoduchšie kliknúť nawww.dhpodkonice.sk. Len tam budú o DH Podkonice zaručene objektívne a čerstvé informácie.
